Exogénne poruchy spánku
Poruchy spánku môžu mať mnoho rôznych príčin. Rozlišujú sa poruchy spánku, ktoré vznikajú v dôsledku endogénnej poruchy, alebo tie, ktoré sú vyvolané vonkajšími alebo exogénnymi faktormi. Tie možno rozdeliť na nasledujúce:
Jetlag sa prejavuje vtedy, ak sa v krátkom čase prechádza viacerými časovými pásmami a prirodzené vnútorné hodiny už nie sú v súlade so skutočným denným časom. To spôsobuje zmätok v hormonálnej rovnováhe, ktorá je základom normálneho a typického denného rytmu. Jetlag je tým závažnejší, čím viac časových pásiem sa prekoná, pretože prispôsobovanie vnútorného rytmu môže prebiehať len pomaly. Medzi typické príznaky patrí nočná nespavosť a ospalosť počas dňa, celková nepohoda a ďalšie somatické príznaky, ako sú ťažkosti so sústredením a kardiovaskulárne problémy. Možné sú aj dopady na zdravie: denná ospalosť, problémy so zaspávaním a udržaním spánku v noci, obmedzená fyzická zdatnosť, znížená kognitívna schopnosť, výkyvy nálad a gastrointestinálne a psychosomatické problémy. Reakčný čas môže byť tiež zhoršený. V najhorších prípadoch sa môžu vyskytnúť kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka a rakovina.
V tomto prípade je melatonín účinný pri regulácii posunu rytmu spánok-bdenie, ako k nim dochádza, najmä pri lete cez viaceré časové pásma. Viaceré štúdie dokázali, že melatonín môže urýchliť prispôsobenie sa novému časovému pásmu. Melatonín sa osvedčil aj pri zmierňovaní ďalších príznakov jetlag. Melatonín je vhodný aj pre pracovníkov pracujúcich na zmeny, ktorí často trpia poruchami spánku, pretože títo ľudia – podobne ako ľudia so syndrómom jetlag – sú vystavení častým zmenám denného rytmu. Je dôležité, aby sa prihliadalo na presné načasovanie príjmu, aby bol posun fáz spôsobený melatonínom účinný. Príkladom takéhoto ideálneho času je napríklad čas medzi 21.00 a 22.00 hodinou nového časového pásma pri jetlagu a jedna hodina pred novou fázou odpočinku u pracovníkov pracujúcich na zmeny. Tento typ chronoterapie možno podporiť prostredníctvom svetelnej terapie, pri ktorej sa na krátky čas aplikuje silné svetlo priamo na oči. Pri jetlagu sa táto terapia vykonáva ráno v novom časovom pásme a bezprostredne pred aktívnou fázou u pracovníkov na zmeny.
Farmakologicky vyvolané poruchy spánku
Mnohé lieky a/alebo stimulanty môžu tiež negatívne ovplyvniť uvoľňovanie melatonínu. Bolo dokázané, že niektoré lieky na spanie, ako napríklad benzodiazepín, ako aj srdcové prípravky, napríklad betablokátory, potláčajú tvorbu melatonínu. Nadmerná konzumácia alkoholu a/alebo kofeínu z kávy alebo čierneho čaju môže mať tiež negatívny vplyv na uvoľňovanie melatonínu a viesť k narušeniu spánku alebo k nezdravému spánku. Pri snahe podporiť endogénnu produkciu melatonínu užívaním predbežných látok, ako je tryptofán a/alebo 5HTP, je dôležité si uvedomiť, že starší ľudia už nie sú schopní syntetizovať melatonín z uvedených látok. Výsledkom večerného podania týchto produktov je potom zvýšená hladina serotonínu, ktorá vedie skôr k bdelosti ako k zvýšenej hladine melatonínu, pričom konečným výsledkom je farmakologicky vyvolané narušenie spánku.
Pri endogénnych poruchách spánku je množstvo produkovaného melatonínu buď znížené, alebo sa melatonín uvoľňuje v nesprávnom čase, hoci človek má normálny denný/nočný rytmus.
Syndróm oneskoreného nástupu spánku
Pri syndróme oneskoreného nástupu spánku je prítomná porucha spánku, ktorá je spôsobená posunutým rytmom melatonínu. Zvyčajne sa objavuje u dospievajúcich a mladých dospelých, ktorí patria k chronotypu „nočných sov“. Z noci si robia deň a zostávajú hore až do skorých ranných hodín a potom spia až do popoludnia. Postihnutí uvádzajú chronickú nespavosť.
Syndróm oneskoreného nástupu spánku týchto sov sa najľahšie lieči pomocou rannej svetelnej terapie. Odporúča sa vykonávať svetelnú terapiu skoro ráno, aby sa rytmus spánku a bdenia posunul dopredu. Podobné účinky možno dosiahnuť aj užívaním melatonínu v prvých večerných hodinách, či už ide o rýchlo sa uvoľňujúci alebo pulzujúci melatonín. Možná je aj kombinácia oboch terapií.
Poruchy spánku a bdenia u nevidiacich (syndróm Non-24)
Non-24 je závažná, ťažká a chronická porucha rytmu deň/noc, ktorá sa vyskytuje najmä u nevidiacich. Ľudia so syndrómom non-24 nie sú schopní prispôsobiť alebo synchronizovať svoje vnútorné hodiny 24-hodinovému rytmu dňa. Títo ľudia žijú vo vlastnom rytme, ktorý trvá 24 a pol až 25 hodín. To vedie k tomu, že každý deň zaspávajú a vstávajú o 30 – 60 minút neskôr. Podľa toho sa posúvajú aj všetky ostatné rytmy tela, ako je telesná teplota, uvoľňovanie hormónov alebo výška aktivity.
Cieľom chronobiologicky správnej terapie je synchronizovať vnútorné hodiny postihnutých ľudí s 24-hodinovým rytmom dňa. V prípade potreby sa to môže uskutočniť ráno prostredníctvom svetelnej terapie, ako aj prostredníctvom látok, ktoré potláčajú dennú ospalosť. To však funguje len u tých, ktorí sú ešte schopní minimálne vnímať svetlo a tmu. U všetkých ostatných pacientov by malo nočné podávanie melatonínu alebo podobne pôsobiacich látok podporiť spánok a slúžiť ako časomiera, podľa ktorej sa majú riadiť vnútorné hodiny.
Na prispôsobenie endogénneho rytmu nevidiacich normálnemu rytmu deň/noc sa môžu použiť rôzne látky: Na jednej strane sa môže použiť melatonín ako hormón, ktorý večer určuje čas. Prostredníctvom požitia melatonínu, či už ide o rýchlo sa uvoľňujúci alebo pulzujúci prípravok, sa telu signalizuje, že teraz je noc. V poslednom čase sú k dispozícii aj niektoré látky podobné melatonínu, napríklad Tasimelteon (Hetlioz®), ktorý sa tiež musí užívať večer a pôsobí cez melatonínové receptory v mozgu na nastavenie vnútorných hodín podľa rytmu deň/noc.
Poruchy spánku v starobe a v osobitných životných situáciách
Aj keď u ľudí zatiaľ nebol dokázaný účinok predlžujúci život, je isté, že melatonín pozitívne ovplyvňuje kvalitu života, najmä u starších ľudí. Zdá sa, že hormón je účinný pri liečbe rôznych procesov, ktoré súvisia so starnutím, ako sú poruchy rytmu spánok-bdenie, zníženie krvného tlaku a pri úprave nedostatkov imunitného systému. Predpokladá sa tiež, že hormón pomáha pri oddialení molekulárnej deštrukcie, straty buniek a zhoršovania stavu organizmu, čo sú všetko faktory, ktoré prispievajú k starnutiu.
V dôsledku vekom podmieneného poklesu nočnej hladiny melatonínu starší ľudia často trpia poruchami spánku. V súčasnosti sa predpokladá, že každý druhý človek starší ako 65 rokov trpí poruchami spánku. V tomto prípade sa liečba melatonínom ukázala ako užitočná. Štúdie preukázali, že užívanie melatonínu zabezpečilo nielen zlepšenie kvality spánku, ale aj zníženie depresie a obáv. Pozitívny účinok tohto hormónu možno pripísať jeho schopnosti normalizovať cirkadiánny rytmus. Takýto zregenerovaný rytmus potom môže pozitívne ovplyvniť všetky ostatné fyziologické procesy a môže výrazne zvýšiť kvalitu života a prípadne byť faktorom predlžujúcim dĺžku života.
Osobitnou skupinou pacientov sú ženy prechádzajúce menopauzou. Túto životnú etapu sprevádzajú hlboko zakorenené hormonálne zmeny, ktoré vedú nielen k problémom so spánkom, ale môžu vyvolávať aj ďalšie príznaky. Rozsah, v akom sa vylučovanie melatonínu touto udalosťou mení, je stále predmetom rôznych výskumov. Napriek tomu sa v štúdiách so ženami v perimenopauze podarilo preukázať, že činnosť hypofýzy, ako aj funkcia štítnej žľazy sa môže zlepšiť požitím melatonínu. Okrem toho väčšina žien liečených melatonínom uvádzala celkové zlepšenie nálady a výrazné zmiernenie depresie. Túto tézu podporuje skutočnosť, že vysoká koncentrácia melatonínu vo vyššom veku – ako to preukázali všetky predchádzajúce štúdie – zlepšuje celkovú pohodu a môže viesť k zmierneniu chorôb súvisiacich s vekom. Tento účinok odráža účinok melatonínu ako regulátora spánku, ako aj účinok silného antioxidantu. U všetkých ľudí, vrátane žien v menopauze, bolo možné preukázať, že pokojný spánok výrazne zlepšuje celkovú pohodu na druhý deň.
Poruchy spánku pri zimnej depresii
Takzvaná zimná depresia, známa aj ako sezónna afektívna porucha (SAD), sa zaoberá osobitnou formou depresie, ktorá sa najviac vyskytuje v jesenných a zimných mesiacoch. Hlavnými príznakmi sú potlačená nálada, zníženie hladiny energie a bojazlivosť, ako aj predĺženie času spánku, zvýšená chuť na sladké (lačná chuť na sacharidy) a priberanie na váhe. Na druhej strane depresiu, ktorá nie je charakterizovaná sezónne, sprevádza skôr strata chuti do jedla, úbytok hmotnosti a skrátenie spánku. Keďže tento typ depresie sa častejšie vyskytuje v regiónoch, ktoré majú dlhé zimy s dlhými nocami (napríklad polárne oblasti), predpokladá sa, že títo ľudia trpia poruchou produkcie melatonínu. Títo ľudia často uvoľňujú melatonín častejšie a dlhšie.
Zaujímavé je, že pozitívny účinok exogénneho melatonínu by sa dal ešte preukázať. Už malá, podvečerná dávka melatonínu v rýchlo sa uvoľňujúcej liekovej forme môže pomôcť zlepšiť synchronizáciu vnútorných hodín a biologického denného rytmu so svetelnými podmienkami prítomnými počas zimy, čo výrazne zlepšuje emocionálny stav. Okrem toho sa ako možnosť liečby osvedčila aj svetelná terapia. Pri aplikácii ráno nielenže znižuje rannú hladinu melatonínu, ale pozitívne ovplyvňuje aj celý rytmus.